6.9.2013
7.9.2013
8.9.2013
Vo Sveržove je výnimočná spolupráca so samosprávou, komunitné centrum dostalo priestory zadarmo. Je tu výnimočný starosta. Nie každý má taký prístup, že investovať do vzdelania sa oplatí, a hlavne do Rómov. Platia tu pravidlá zo strany samosprávy ku Rómom, ktoré nikde inde neplatia. Nemôžu stavať nové domy, ale bývajú v nájomných domoch, ktoré sami pomáhali stavať. Teraz sú nezamestnaní, nikto ich nechce zamestnať, pracujú na čierno. Dospelým robíme pracovné poradenstvo, ideme s nimi na pohovor. Ženy v centre robili koberce zo starých kusov látky, ale nepodarilo sa nám z tých žien nikoho zamestnať.
Všetky rómske deti chodia sem do nízkoprahového klubu, od šiestich rokov až kým si nezaložia rodinu. Ku nám do centra chodí skupinka detí ešte pred škôlkou, tie nehovoria ani po slovensky. S nimi robíme také základy, snažíme sa, aby keď pôjdu do škôlky, rozumeli základné pokyny ako vyzleč sa, obleč sa, spievaj. Aby sa nebáli. Denné centrum je otvorené pre všetky deti. Prvá miestnosť je pre všetkých, druhá je len pre niektorých a táto je úplne len pre niektorých. Musia mať na to vek a schopnosti, aby tu mohli vstúpiť. Body dostávajú za to, že prídu do centra, že sa zapoja do aktivity, že sa doučujú. Body sa im raz za polrok zmenia na peniaze, kupujú si za ne veci na burze, ktoré sem donesú ľudia, kozmetiku, nejaké hračky.
Pre staršie deti máme kariérne poradenstvo, motivujeme ich, aby išli ďalej študovať. Toto je problém, že nepokračujú v štúdiu, zakladajú si rodiny a dostávajú sa do toho kruhu, nezamestnanosť a dávka. Rómov je v dedine okolo 80. Všetci sú jedna rodina, majú jedného dedka a babku. V tejto doline je silná tradícia, že rodičia deťom dohodnú svadbu aj partnera. Povedia, však je to dobrý chlapec, iba fajčí. Predtým to bolo inteligentné dievča, ktoré chcelo študovať a za dva mesiace zmení celý svoj svetonázor. Povie, že sa musí vydať, lebo potom si už nenájde muža. Keď bude mať 20, už ju nikto chcieť nebude.
Bežne je komunitné centrum vnímané ako rómske. Ale to tak nemá byť. Denne nám príde okolo 15 detí. Niekedy sa rómske deti správajú inak ako biele. Biele deti sú oddelené, ale prídu, to je skvelé. Nesnažíme sa deti nasilu stužovať, vy ste teraz tu, tak sa budete mať radi. Majú svoje problémy. Nadávajú si, bijú sa. Ale to nie je nič výnimočné ani medzi Rómami a bielymi osobitne. Ľudia im nosia oblečenie. Ale nedávajú to im, nosia to sem. Mávame v dedine akciu, kedy každá firma z obce pripraví nejaké jedlo a predáva ho. My sme prvý ročník robili marikle, ale to nikto nechcel. Ženy tam stáli a cítili sa trápne. Tak nás poprosili, či to môžeme predávať my. Potom sa to predalo. Bieli ľudia sú takí, oni neprídu, keď tam stojí Róm.
Udržali si solidaritu, ktorá v iných komunitách už nie je. Vedia si navzájom pomôcť. Videli sme to, keď sme s nimi mali finančné poradenstvo. Nerobia úžeru, pomáhajú si nezištne, ako rodina rodine. To som nikdy predtým nezažila. Keď príde niekto nový, deti zvyknú byť agresívne. Kričia, zbijeme ho, zabijeme ho. Ale odkedy k nám chodia zahraniční dobrovoľníci, deti menia svoj prístup z agresívneho na pomáhajúci. Pomáhajú im naučiť sa po slovensky. Keď odídu, tak si spolu aj dopisujú.