21.8.2013
22.8.2013
Škola je 5 km ďaleko, musia prejsť do inej časti mesta. Musia ísť pešo. Idú, aj keď prší, ale v zime je to katastrofa. Pôvodne tu chceli postaviť budovy, kde by bol lekár, potraviny, škola, ale nič sa neriešilo. Akurát škôlka tu je. Lekára majú celkom blízko, ale škola je najďalej. Na Maticu školu chodia deti zo sociálne najhorších rodín, to je základná špeciálna škola, tam biele deti ani nechodia. Deti sami medzi sebou hovoria, ty chodíš na Maticu, je to hanlivé. Ale niektoré deti chodia aj na normálne školy, sú integrované. Poniektorí chodia na učňovku, na strednú školu. Študujú za mechanika, kuchára, murára, obkladača, krajčírky tiež máme. A niektorí sú takí šikovní, že aj v administratíve by mohli.
Deti sa každý deň chodia vypytovať, že kedy už bude centrum. Vedia, že býva v stredu, ale každý deň sa pýtajú. Im sa to veľmi páči, túto aj budúcu stredu im to síce odpadne, lebo je štátny sviatok. My evidujeme všetky deti. Dokopy ich je asi 60, čo tu prišli aspoň raz. Pravidelne ich chodí okolo 30. Oni nie sú nejakí záškoláci, chodia do školy, len sem tam majú také výkyvy, že dva týždne nejdú. Keď už dlhodobo nechodia, škola nás kontaktuje a riešime to s rodinou. Kto nebol v škole nemôže prísť. Za ten polrok tu boli dvaja, traja záškoláci, medzi tými, čo sem chodia. O ostatných deťoch neviem.
Chodia sem rôzne deti, niektoré sú lepšie, niektoré horšie. Je tu druhák, čo vie vypočítať príklady na úrovni druháka. Ale príde aj piatak, čo nevie vypočítať príklady na úrovni druháka. Problém je zistiť veka a triedu, lebo môže mať 10 rokov a byť prvák, pretože prepadol. Môžu sem chodiť všetky deti bez rozdielu ničoho. Lebo tí majetnejší môžu ísť inam, do družiny môžu si zaplatiť krúžok. Ale my potrebujeme podchytiť tú skupinu, ktorá na tieto služby nedosiahne. Príde tu aj ten, čo fetuje. Môže tu prísť hocikto a s hocičím a nemusí tu nič robiť, len tak posedieť.
Sme tu len tretí mesiac. Pri doučovaní po pol roku vidno, že dieťa má lepšie známky. Ale čo je pri nízkoprahu merateľný ukazovateľ? Že prestal fetovať? Pre nás je dôležité, koľko tu chodí detí a aká je spätná väzba. Počet detí sa zvyšuje, chcú sem chodiť. Minule som počítal príklady s jedným chlapcom, je veľmi šikovný, vie počítať, myslí. Potom prišiel sfetovaný. Ja som nevedel, že mu niečo je, to deti ukázali na neho prstom. On nevedel, prečo je to zlé. Robí to je jeho bratranec, rodičia mu nič nepovedia, žije v tom prostredí odmalička. Berie to ako normálne. A teraz príde nejaký gadžo a mu povie, človeče, más 10 rokov, čo robíš. Ale to nerobí každý. Je tu taká partia, možno piati. Ostatní sa ich stránia, vedia, že je to zlé.
Je to tu miešané, rodiny s rôznymi sociálnymi statusmi. Prichádzajú stále aj noví ľudia. Niekto si napríklad dovedie družku odinakadiaľ, pridruží sa jej rodina. Tí z Prešova vždy o sebe vraveli, že oni sú mestskí cigáni. Že oni nikdy nevyhadzovali von oknom odpadky. Lebo prisťahovalci, čo prišli, to tu zašpinia. Spravil som s deťmi také kolečko, pýtal som sa ich, kde by chceli žiť, oni potom nakreslili, ako si to predstavujú. Všetci chceli žiť buď v Anglicku alebo v Nemecku. Vidno,že deti tu majú iné obzory ako na dedine, vedia, že sa chodieva do zahraničia. Ale nevedeli mi provedať, prečo. Jednoducho chcú bývať tam, žije sa tam lepšie, je to zasľúbená zem. Lebo tam nie je diskriminácia, ktovie.