18.3.2014
19.3.2014
20.3.2014
Zišlo by sa tu vytvoriť nejaké centrum, aj pre týchto malých, kde by sa mohli poobede stretávať, aby tam bol aj dvor s hojdačkami, s pieskoviskom, niečo vo vnútri, keď prší. A pre starších tiež nejaký klub alebo poradenstvo. Pretože koľkokrát aj rodičia majú problém napísať si žiadosť, alebo nevedia, že majú nárok na nejakú dávku. Nie sú ale priestory, financie a chcenie viacerých. Chýba komunikácia od kompetentnejších ľudí k rodičom. Pretože je ľahšie povedať, že rómski rodičia nespolupracujú. Aj keď ja mám skúsenosť, že keď ich oslovím, tak prídu mi vymaľovať aj celú triedu. Niekedy si pripadám ako Don Quijote. My sa snažíme, len je nás málo. Narazíme na múr silný, kde nám povedia, nie, nemáme s tým dobrú skúsenosť. Ale vlastne ide len o to, že nechcú, aby tu chodili cigáni a túlali sa po škole.
Určite by pomohlo zmeniť systém vzdelávania, pretože pre naše deti tento klasický systém nie je dobrý, ubíja ich to. Fungovala by tu zážitková, alternatívna forma. To sú deti plné energie, temperamentu. Oni sa potrebujú vybúriť, nie sedieť a premýšľať. Urobiť brainstorming v ich hlave iným spôsobom. Keď k nám prídu aj nadané, inteligentnejšie deti, tak vždy sa stiahnu dole. Je pravda aj to, že z učiteľského zboru by mala byť väčšia podpora, robiť s nimi viacej vecí. Ale nechcú s nimi chodiť von, povedia, že sú sprostí, že sa nevedia správať. Nedá sa postaviť ich do radu ako vojakov, teraz môžeš, teraz nemôžeš. To sú iné deti, iný materiál, s ktorým sa inak pracuje. Treba meniť často činnosti, 45 minút na jednu činnosť je pre nich veľa. Oni sú šikovné, dokážu sa naučiť aj texťy, robila som s nimi divadlo. Ale majú nálepku. Ak im stále niekto hovorí, že sú sprostí, tak oni potom ani nemajú chuť niečo dokazovať, že zvládnu.
Väčšina detí na škole sú rómske. V Biskupiciach boli väčšinou umelci, kováči, košikári. Niektorí ešte udržujú remeslo, tradíciu, sú tu umelecké kováčstva. Iní pracujú v kuchyni, kuchári, kuchárky, upratovačky, máme aj smetiarov, predavačky. Ale to už sú prisťahovalci alebo potomkovia. Väčšina detí k nám patrí do rajónu, ale sú tu aj deti vylúčené z iných škôl, ktoré nezobrali preto, že neboli z dobrých rodín, v úvodzovkách, a sú to Rómovia. Tak sú posielaní k nám, každý chce mať čistú školu. Máme nálepku, že sme cigánska škola. Ale nechcú nám dovoliť, aby sme boli oficiálne rómska škola s inou vyučovacou metódou. Odôvodnili to, že by sme boli segregovaní a to už je naznačovaný rasizmus. Ale my v skutočnosti sme segregovaní.
Niektoré naše deti chodia až do Pentagonu do komunitného centra Mixklub. Lebo tu priamo v Biskupiciach nie je také centrum, kde by sa mohli stretávať. Takže využívajú možnosť ísť do školy, na školský dvor alebo na krúžky. Ja mám raz do týždňa krúžok rómskej kultúry a rómskeho jazyka. Deti väčšinou tancujú, spievajú, tiež kreslíme. Snažíme sa im dať aj tú svoju identitu, aby mali byť na čo krdí, že aj oni niekam patria. Zase iní majú floorball, tam sa chodia vyšantiť. Hlavne, že majú kam poobede ísť. Ja rada s nimi robím, aj keď človeka zničia. Niektorí hovoria po rómsky a niektorí aj po maďarsky. Keď chcú nadávať na učiteľov, tak po rómsky. My sme tu dve rómske učiteľky, ostatné sú nerómske. Kolegynka hovorí plynule rómsky, keď hľadajú nejakú pomoc, tak prídu za nami.