Tu to všetko riadim ja. Aj keby som sa zbavil niektorých vecí, nemám tu takých schopných, ktorých by som mohol poveriť, aby to urobili. Som rodák z Paškovej, toto je moje prvé volebné obdobie, štvrtý rok. Predtým to bolo zaostalé, nič tu nefungovalo. Nemali sme žiadne akcie, vatru, deň detí, deň dôchodcov, nič. Ja som tieto akcie zaviedol, mladí majú klub, hrajú v amatérskej skupine. Materskú škôlku tu máme. Pašková má 340 obyvateľov, je tu dosť detí, v sobotu plánujeme výlet do ZOO do Košíc, s tými, čo v priebehu 3 rokov vystupovali, prezentovali obec. Deti hlavne tancujú, maďarké, rómske ľudové tance. Je tu jedna pani z knižnice, ktorá ich vedie.
Ja som vyrastal na osade, to je asi kilometer od obce. Vtedy tam boli len 4 domy. Bolo tam pekne, čisto, chodievali sa ku nám baviť aj z dediny. Ale potom, tí čo prišli z čiech, nemali už ani robotu ani domy, postavili si domy za dedinou v osade bez stavebného povolenia, tak je tam teraz 10 domov. Ja sa ich snažím teraz vysporiadať. Ja už teraz bývam v dedine.
Pomer Rómov a Nerómov v obci je 70:30. Kedysi bolo viacej bielych, ale poodchádzali, Rómovia sa vrátili z Čiech, založili rodiny. Obci najviac chýba práca a vzdelanie pre mladých.100 ľudí mám na aktivačných prácach. Z celej obce robí tak 10-15 ľudí, ostatní sú doma nezamestnaní. Vždy je tu nezamestnanosť nad 90 percent. Málo chodia aj do zahraničia. Do Čiech sa chodilo, to už prestalo. Ja som viedol partiu, s ktorou sme chodili robiť, ale keď som ja prestal, aj oni skončili.
Veľa mladých skončí základnú školu a ďalej nejde, nie sú na to financie, ale niektorí idú aj na strednú. Je medzi nimi veľký rozdiel. Jeden je taký, že sa ani podpísať nevie. Kde sa zamestná, alebo tí, čo nie sú za nič vyučení? Zo 100 ľudí možno 10 má výučný lisť. To je problém, že nechodia do škôl. Chodia do školy do Plešivca, ale častokrát nemajú peniaze na autobus. Zabezpečil som, keďže škola im hradí na cestovné lístky na 3 mesiace, tak som to zobral že sám im budem kupovať lístky na autobus, aby chodili do školy. Aj to bolo zlé rodičom, že ako im môžeme zobrať peniaze. Ale to boli peniaze na cestovné pre deti, nie pre nich, na stravu, alkohol, cigarety. Po mesiaci som sa do to nechal tak.
Je tu veľa slobodných mamičiek. Z dievčat vo veku mojej dcéry 22 ročnej, ona je jediná, čo nemá ešte decko.
Trocha ľudia pestujú, ale nie tak ako predtým, kedysi sa tu aj chovali kravy. Starí vymreli, mladí v tom nechceli pokračovať, všetko rozpredali.
Tu sa používajú 3 jazyky, maďarčina, slovenčina, rómština. Starší nevedia po slovensky, len maďarsky. Rómština je tu miešaná s maďarčinou. Do Maďarska sa chodilo nakupovať, ale už je rovnaký kurz, tak sa nechodí.
Je tu pár ľudí, čo majú nezhody, niekedy tu sú aj napäté situácie, ale to väčšinou v súvislosti s alkoholom. Je to problém. Mladí ráno vstanú a majú fajront.
Deti tu majú ihrisko, môžu hrať futbal, majú klub, posilovňu, knižnicu, pinpongový stôl. Ale nevyužijú to, nebaví ich to. Začnú, ale nemajú výdrž, po mesiaci skončia.
Z okolitých obcí naša obec vyniká, je tu poriadok, čistota, niečo sa tu robi. Robíme to postupne, smetné koše, lavičky, predtým tu nebolo nič. Pomaly som začal niečo vymýšľať, aby sa ľudia zmenili. Predtým vyšli pred dom a nemali si kde sadnúť. Postáli v bráne pár minút a išli dnu. Kedysi to tak bolo, pred domom boli lavičky, ľudia si mohli sadnúť, rozprávať sa spolu, vymieňať si názory. Tak som dal spraviť lavičky.
Predtým tu neboli smetné koše, po zemi boli papiere, dal som spraviť smetné koše, naučil som ich na poriadok. Na aktivačných prácach čistíme, dávame teraz nové pletivo okolo cintorína.
Mám na celý rok plán podujatí, na každý rok niečo mám. Teraz sme mali deň detí, to bola bomba, mali sme 10 disciplín, trampolínu, všetkým sa páčilo. Mali sme vo februári stolný tenis, v marci turistický deň, v apríli futbalový, vatru, deň matiek, v septembri bude rozlúčka s letom, v októbri deň dôchodcov, Mikuláš, Vianočný program, Silvester. Deti si pripravia program, recitujú, tancujú. Vždy je plná sála, niekedy sa ani nezmestia všetci.
Stále sa snažím nájsť východisko aj z tej zlej situácie, nejaké riešenie musí byť.
Roman Fiala, starosta obce